Tinnyx

Ako isto všetci viete, nedávno vyšlo nové pokračovanie fenomenálnej série Diablo, konkrétne Diablo III, a ja, ako obrovský fanúšik série som si to, samozrejme, nemohol nechať ujsť. Asi toľko k nudnému obkecu, prejdime ku tomu dôležitému. ZABILI SME TOHO ZMRDA! Gameplay mám bez minúty presne 12 hodín, takže som si to celkom vychutnával a veľmi to neponáhľal, i keď teda, určite by to šlo ešte pomalšie.

A teraz, keď som splnil všetko, čo som si na tento týždeň predsavzal, môžem ísť na Nightmare…

~Taylor Swift ft. The Civil Wars – Safe and Sound~

Zase raz vás zdravím pri ďalšej pravidelnej mesačnej aktualizácii spisov mojich zážitkov a prežitých udalostí vo forme blogu. Zložitú úvodnú vetičku by sme mali, do úvodu pridávať viac nejdem, šetrite si hlávky na článok samotný.

Ako prvé zhrniem majáles, ktorý vás určite ku tomuto článku ako pútavý nadpis pritiahol. Áno, je to tak, už je tu máj a s ním aj tradičný bystrický majáles, mnou mimoriadne očakávaná spoločenská udalosť, na ktorej sa pravidelne zúčastňujem už niekoľko rokov, a tento nebude výnimkou. Akcia to vždy býva skvelá, nie ani tak kvôli hudbe, ktorá síce nie je zlá, to rozhodne nie, no určite ani nie je priamo mnou vyhľadávaná. Skvelá tým, že má tú pravú festivalovú atmosféru, no zároveň je na skok od civilizácie, netreba žiadne vstupné financie a nekončí v neskorých nočných, či dokonca skorých ranných hodinách. Jednoducho, prienik skvelých vlastností. Ak sa chystáte, snáď sa uvidíme.

Ďalej by som spomenul, že na škole sa konal zber papiera, ktorého som sa, vďaka ponuke “100kg = jednotka z bio”, rozhodol zúčastniť aj ja. To ale nie je také zaujímavé, ide skôr o to, že pri vážení som si v jednej hŕbke našiel slušnú kopu starých Level-ov a Score-ov, niektorých dokonca aj s plagátmi. Takže som sa, samozrejme, rozhodol nehodiť ich do hŕby papiera, no namiesto toho som ich hrdinsky zachránil. Sú to čísla prevažne z rokov 1998-2005, takže skutočne parádne čítanie prepletené nostalgickými spomienkami na rané začiatky závisláckej kariéry. Už spomínané plagáty som si zobral domov a rozhodol som sa trochu si vyzdobiť izbu, a tak sa teda aj podelím o fotky.

Poslednou vecou, ktorú by som mal spomenúť, je fakt, že som začal chodiť do mesta, a to z aktivity nulovej na aktivitu dosť častú, konkrétne teda každý piatok (a to po nespochybniteľnú dobu dvoch týždňov). Akcie to boli podarené, neplánované, a možno aj preto tak zaujímavé. Dosť sme si obľúbili krčmičku Budweiser, a dokonca sa aj podarili nejaké fotky, takže sa podelím aj o tie.

A to zrejme bude aj všetko, nejak to zas ubehlo. A budem tak chladný, že sa ani nepodelím o screenshot desktopu, hahaha (pravdou je, že som ho nemenil, môj terajší sa mi páči). Majte sa teda, zas nabudúce.

~The Used – Together Burning Bright (Acoustic)~
(ospravedlňujem sa za “retardovaný” link, nič lepšie som nenašiel)

Zdravím. I keď to mnohí zrejme nečakali, nový článok sa nakoniec predsa len predral celou montážnou linkou i postprodukciou, a preto je tu, i keď trochu oneskorene, pripravený na prečítanie. Prejdime teda rovno k veci, nech to zas máme na ~mesiac z krku.

Ako prvé by som spomenul, že som sa zúčastnil tohtoročného Náboja KMS, kde sme sa s tímom umiestnili na ešte relatívne dobrej pozícii (výsledky, 48. miesto), i keď teda rozhodne nie tak dobre, ako sme chceli. S tým bola spojená aj cesta do Bratislavy, ktorú som si, ako vždy, užil; nie je predsa nič lepšie, ako kvôli šesťhodinovému programu niekam vyše šesť hodín cestovať vlakom. Cesta naspäť bola o to lepšia, že som sa, ako pravý milovník adrenalínu, rozhodol ísť piatkovým poobedňajším vlakom bez miestenky – sedel som na chodbe. I keď teda, mohlo to byť aj horšie, no…

Čo sa školy týka, všetko je stále rovnaké – nedeje sa tam viacmenej nič, chodím si tam viacmenej odsedieť a celý deň sa len teším na malú porciu nechutného obedu, a takto stále dookola. Známky mám stále dobré, možno dokonca aj trochu lepšie, no to nie je niečo, čo by ma nejak zaujímalo.

Pri príležitosti dňa učiteľov sa už, ako tradične, premietali prezentácie tried. Naša zožala priam až prekvapivý úspech (i keď teda, bolo to očakávané, všetko tomu napovedalo, od hereckého obsadenia až po scenár), aj po ubehnutí nejakej doby nás za ňu dosť často chvália. Skrátene, onedlho očakávam listy z Hollywoodu, ak uvidíte správy o tom, že sa sťahujem, nečudujte sa.

Čo sa plánu na prázdniny týka, mám to, ako obyčajne, krásne premyslené. Pekne si budem sedkať doma na zadku a čumieť do počítača, cez sviatky pôjdem pobehať rodinu a obšťastniť všetky ženy korbáčom, lebo to predsa robíme pre ne; a ak to bude kritické, tak si prečítam aj nejakú tú kapitolku z C++.

I keď sa mi to nezdá, sme pri konci, takže sa rozlúčim screenshotom plochy a vidíme sa zas nabudúce.

~Rise Against – Roadside~

Zas a znova vás vítam pri ďalšom z rady kvalitných a zaujímavých článkov, ktoré sa tu v pravidelných intervaloch objavujú. To by bolo zo zaujímavého úvodu asi všetko, šup-šup na článok samotný.

Pár dní dozadu (konkrétne 8.2.) som dovŕšil vek 17 rokov, čo sa určite prejaví aj na článkoch tým, že ich profesionalita a vyspelosť ešte viac narastú. Čo sa oslavovania týka, neoslavoval som viacmenej nijak, na pár chvíľ som vybehol do mesta a to bolo asi tak všetko. Narodeniny (ako aj všetky ostatné sviatky) ma nejak neberú, považujem ich za zbytočné, takže som to naozaj nijak neprežíval, no i tak sa chcem poďakovať ľuďom, ktorí si spomenuli.

Znovu som začal hrávať, tentokrát sa stredobodom môjho záujmu stal Killing Floor. Ak ho niekto máte, kľudne sa mi ozvite na steame, ochotne vám ukážem, ako hrajú profesionáli. Čo ma celkom teší je fakt, že “herná mánia” ma nepostihla ako zvyčajne a herné doby sa mi darí udržiavať v rozumných hodnotách.

Ďalšou vecou, ktorej som sa začal venovať, je posilňovanie. Teda, v skutočnosti sa mi darí neprestať už od augusta, no pár dní (až týždňov) dozadu som to vytiahol na vyšší level. Onedlho mám na pláne začať chodiť do posilňovne, uvidíme, ako dlho mi to vydrží. Predpokladám, že o pár chvíľ budem mať ruky ako kmene stromov a cez zárubňu prejdem len bokom.

Moje dni sú poslednou dobou ešte viac stereotypné, ako obyčajne – a to hlavne kvôli týmto dvom veciam. Ráno vstanem, idem do školy, po príchode domov sa najem, hrám Killing Floor, odcvičím si, idem do sprchy, chvíľu “pracujem” na počítači a za doprovodu polnočných zvonov idem spať; a takto zas a znova, stále dookola. Aby nevzniklo nedorozumenie, nesťažujem sa, v skutočnosti mi to takto celkom vyhovuje, aspoň niečo robím.

Opäť som sa rozhodol začať programovať, tentokrát to snáď bude úspešnejšie ako všetky doterajšie pokusy. Už sa tu na mňa zo stola popod fúz škerí drobná novela s pútavým názvom “Naučte sa C++ za 21 dní”, snáď mi svedomie nedovolí byť natoľko chladným, aby som ju dokázal odignorovať a nezobrať do rúk. Ak sa do programovania naozaj pustím, nebudem už mať čas naozaj na nič. No myslím, že to stojí za to.

Povedal by som, že na to, že sa malo (a zrejme sa aj) jednať o článok “o ničom”, je tu toho až-až. Takže sa s vami, ako obyčajne, rozlúčim screenshotom mojej plochy:

A to je naozaj všetko, majte sa, vidíme sa zas pri budúcom článku.

~Best Heavy Metal Version of “Requiem for a Dream”~

Zdravím, zase raz…
Január uteká ako voda, známky sú uzatvorené, ja sa pripravujem na dosiahnutie obrovského čísla… Ale pekne po poriadku, nech to má nejakú úroveň.

Január, ako je všetkým, ktorí sú/nie až tak dávno boli školopovinní známe, je mesiacom neustálych kontrolných prác, skúšania, opravovania známok, prosenia, sĺz, úplatkov, čokolád, bômb… A ak aj nie, tak na to potenciál rozhodne má. Čas od času sa nájde niekto, kto nápor opravovania známok na tak významný papier, ako je polročné vysvedčenie (alebo po novom “nevysvedčenie”) nevydrží a zrúti sa, či už psychicky, alebo zo schodov. Veľa o tom neviem, osobne som známky prestal riešiť približne po zavŕšení prvého stupňa základnej školy a odvtedy sú také, aké by byť mali, čiže asi tak o stupeň-dva horšie, ako by byť mohli. No rozhodne nemôžem tvrdiť, že nie som spokojný, budem mať iba jednu trojku, a to, ako sa pomaly stáva zvykom, z mojej obľúbenej geografie. Inak dvojky a zopár jednotiek z predmetov ako “Umenie a kultúra” či “Telesná výchova”, aby sa nepovedalo. Skrátka a jasne, je to fajn.

Neviem, či som už spomínal, že som “presedlal” na C++; ak áno, tak v tom úspešne pokračujem, ak nie, tak som pár týždňov dozadu začal a teraz úspešne (eh…) pokračujem. Zajtra sa zase raz ulejem zo školy, idem na krajské kolo OI, o ktorej som tu už párkrát určite rozprával. Šance na úspech sú relatívne vysoké, v mojej kategórii sa krajského kola okrem mňa zúčastnia už len dvaja ďalší ľudia, zhodou náhod obaja študenti rovnakej triedy, ako ja (a nie, rozhodne sme domáce kolo neriešili spolu!). Uvidíme, ako to dopadne.

Inak sa nedeje nič zaujímavé, povedal by som. Po dlhej dobe som znovu trochu zabrdol do anime, hoďte očkom sem, aby ste videli, že nemáte ako zistiť, čo som pozeral ako posledné… No dobre, tak ja to teda prezradím, jednalo sa o Fate/Zero, ktoré som si, ako veľký fanúšik série Fate/ nemohol nechať ujsť. Už sa neviem dočkať apríla, kedy vyjdú nové diely (a k tomu aj druhá séria GoT, yay!).

Pár dní dozadu mi, konečne, po asi týždňovej rekreácii v lukratívnom prostredí slovenskej colnice, o ktorej systéme a funkcii viac dodávať nejdem, keďže chcem naďalej pôsobiť ako veľký slušňák, prišiel Kindle. Neviem si ho vynachváliť, vlastne si ani nie som istý, či som už niekedy minul peniaze tak dobrým spôsobom. Už len čakám, kedy mi dorazí aj púzdro (na Hong-Kongskú kvalitu sa hold čaká, no), aby som si ho mohol brať aj do školy a nerobiť tam už absolútne nič, čo má niečo spoločné s učivom preberanom na predmetoch (čo je asi tak o stupeň menej, ako doteraz). Teoreticky by som si ho tam mohol nosiť už teraz, no e-ink displej nepôsobí zrovna odolným dojmom, takže radšej nebudem pokúšať (už sa teším, ako prvý deň s púzdrom padnem, prisadnem si Kindle, následne mi po ňom prejde autobus, čo ho vymrští do mláky, kam naň z pazúrov orla padne z kilometrovej výšky korytnačka). Uvažoval som aj nad tým, že naň napíšem recenziu, no mám pocit, že by to, vzhľadom na počet recenzií už napísaných, bolo zbytočné (odhliadnuc od iných faktorov, ako je vysoká kvalita môjho písania, či skvelé možnosti robiť kvalitné fotografie).

Povedal by som, že to bude všetko, ešte sa ku koncu, ako obyčajne, podelím so svojim novým wallpaperom:

Do videnia do nasledujúceho článku, zatiaľ sa majte.