Tinnyx

~Halestorm – Daughters of Darkness~

Nie, neexistuje ani najmenšia šanca, že by posledný článok bol o tom, ako sa znovu zdvihne aktivita. Ako by som to, no… Nemal som chuť písať, to je asi celé. Prečo ju mám teraz? Bohvie…

Od októbra (?) sa toho udialo relatívne dosť, neviem ale, čo všetko zhrniem, predsalen, kto si to má všetko pamätať. Zúčastnil som sa nejakých súťaží (Interlos, Mathrace, ?), umiestnenia boli celkom dobré, no to asi aj tak nikoho nezaujíma. Čo sa školy všeobecne týka, excelujem ako doteraz, samé jednotky a lepšie.

Sem by som vopchal asi aj Špongiu, i keď to so školou nemá nič spoločné. Špongia je súťaž, v ktorej je vašou úlohou po uverejnení zadania do sedemnástich dní vyprodukovať funkčnú hru. Súťaží sa v tímoch, v našom bol starý známy Myško, Pančo, ja a Annička. Tohoročné zadanie bolo “šialení vedci, šialená veda”. Keď sme to uvideli, chytali sme sa za hlavy, do čoho sme sa to dali. Po dňoch trápenia vznikol nádejný projekt Mutation Madness, ktorý sa na zadanie pozeral inak, ako všetky ostatné hry. Nejdem to viac naťahovať, proste sme všetkých rozmrdali na cucky a vyhrali to! Ja viem, ja viem, byť nezdravo skromný a povedať, aby ste netlieskali by hraničilo s chorobou. Tlieskajte, čo vám dlane stačia!

A naspäť ku školsky-relevantnejším veciam… Práve skončili prázdniny, takže som stále v režime “benevolentnejšieho ničnerobenia”, teda to isté, ako počas školy, ale s možnosťou spať kedy chcem a koľko chcem, a tiež bez povinnosti zabiť osem hodín denne vo vykachličkovanej budove, čo sa mi trochu kryje s faktom, že teraz už tú povinnosť znovu mám. Čo narobím, no…

Pomaly, no o to istejšie sa nám blíži polročné uzatváranie známok, to zas bude zábavy. Zatiaľ si na tom stojím tak, že budem rád, ak nebudem mať žiadne trojočky (čo pravdepodobne mať budem, keďže na “vykrývanie” treba obetovať určité úsilie, do čoho sa mi veľmi nechce). Čo tam po tom, to je polrok, to sa spraví… Hah.

Čo sa sociálneho života týka, neviem, no. Párkrát som bol v meste, ako neplnoletý som sa na pivo len pozeral, ako obvykle. Medzi najväčších ťahúňov môjho sociálneho života patrí asi Silvester, ktorý sa konal v mojej rezidencii. Tak-tak, nakoniec som sa rozhodol, že obetujem príležitosť ísť na nejakú superduper párty a namiesto toho som ostal domka, aby som utužil triedny kolektív (a zabavil sa bez toho, aby som sa niekam musel trepať). Neviem, čo vravia ostatní, no ja mám pocit, že akcia sa vydarila, aspoň teda ja som bol veľmi spokojný. Fotečku vám ukážem len jednu, na ostatných by sa aj tak asi pobavili len zainteresovaní.

To by bolo hádam aj všetko, ak náhodou nie, nevadí, bude viac contentu v budúcom profičlánočku. Na rozlúčku vám ešte ukážem mojú novú plochu, ktorú už síce mám nejaký piatok, ale či som mal kedy napísať článok?!…

Tak, to by sme mali, vidíme sa zas nabudúce. Síja.

~Awolnation – Sail~

Po dlhšej dobe vás znovu zdravím! Na úvod sa chcem ospravedlniť za moju predĺženú neaktivitu, nejak som nepociťoval chuť písať a mám pocit, že bez nej to akosi nemá zmysel. No to sa zas zmenilo a teda, vítam vás pri novom článku.

Ako ste si vy všetci školopovinní iste všimli, začal nám nový školský rok a s ním znovu prišlo obdobie radosti obsahujúce písomky, buzerujúcich učiteľov, ranné vstávanie a plno ďalších skrášľovačov inak všedného života. Ja, ako výberový študent a milovník povinnosti sa z toho nesmierne teším a som rád, že som sa po dvoch nudných mesiacoch konečne mohol vrátiť do Domu radosti. Ale teda, aby to neznelo, že len nariekam, v skutočnosti nemám so školou nejaký extrémny problém, pociťujem akurát voľnostný i spánkový deficit, ale čo narobím, ideálne to asi nebude nikdy.

Za tie tri (?) mesiace mojej pisateľskej neaktivity sa mi celkom nahromadilo zážitkov, preto sa pokúsim pospomínať si na aspoň niektoré, uvidíme, ako to dopadne.

Ôsmeho septembra sme sa s Myškom a Jakubom vybrali na túru na Donovaly, ktorá, ako to už pri profíkoch nášho ranku býva, dopadla úspešne a po ani nie siedmych hodinách putovania a brodenia sa cez vlastné slzy, pot a krv sme dorazili na vysnívané Šachtičky. Tam si drsná časť túrového osadenstva (menovite: ja) dala pivo a zvyšok expedície (pod krycím názvom “trapáci”) kofolu a išli sme po asfaltke naspäť smer Banská Bystrica, keďže sa začínalo stmievať. Nevadí, zabavili sme sa a to je nakoniec to, na čom záleží, nie? Pripájam aj album, kochajte sa mojou krásou, krásou prírody a inými (ne)krásami (galéria je sprístupnená len pre priateľov priateľov pána Myška K., ak medzi nich nepatríte, vaša smola).

Deň pred túrou sme sa rozhodli osláviť príležitosť môjho prespávania u Jakuba tým, že sme sa ako správni drsňáci vybrali na pivo. V meste sme stretli pár ďalších ľudí (Ďuro, Myško, Soki, Tomáš, Janči) a po chvíli blúdenia sme zavítali do Shadowu, kde sme to poriadne roztočili. Zo Shadowu sme sa pešo vybrali na Fončordu, ukázať, akí sme dobrí a vrátiť OP, ktorý sme našli na chodníku na námestí. Cestou z Fončordy sme sa potom ešte zastavili na námestí a s náhodnými ľuďmi sme si hodnú chvíľu hádzali svietiace frisbee.

Ďalej som sa zúčastnil slávneho Radvanského jarmoku, ktorý sa každoročne koná vo všetkých častiach Bystrice okrem Radvane. Keďže kolotoče z hĺbky duše milujem, strávil som na nich prevažnú väčšinu svojho času vyhradeného pre jarmok, takže na iné radosti a slasti s jarmokom spojené som si už veľmi čas nenašiel. Nevadí, neľutujem. Fotky vám neukážem, keďže žiadne nevznikli (aspoň dúfam).

Jednou z ďalších profi akcií, ktoré som poctil svojou prítomnosťou, bola vychýrená DNB Party s názvom Urban Sound. Nikdy predtým som na žiadnej “drumke” nebol, no táto rozhodne nebola posledná, akcie tohto žánru sa mi zapáčili tak veľmi, že som sa dokonca rozhodol naučiť sa dnbstep, čo je od niekoho mojich znalostí a kvalít nesmierna odmena pre svet dnb. Fotky nejaké možno existujú, no ja sa podelím len o jednu, ktorú sa mi vo víre môjho pseudotanca podarilo zachytiť. Kukity-kuk.

Je veľká pravdepodobnosť, že som zažil ešte ďalšie veci, no momentálne si na ne nespomínam a neskôr sa mi ich pravdepodobne nebude chcieť dopisovať, za predpokladu, že si na ne vôbec spomeniem, takže to uzavrime takto. Čo sa ďalších článkov týka, pokúsim sa ich pridávať v zabehnutom tempe, ~jeden mesačne, uvidíme, ako to pôjde. Nakoniec wallpaper, stále ho okupuje Dragonite, takže žiadny nový screenshot, neplačte.

Do budúceho článku sa zas majte, bai-bai.

~Nomy – Scarecrow~

Áno, ja viem, dlho som nepísal, seriem tu na to, som nedôsledný… To nie je podstatné, píšem sem vtedy, keď chcem, kvôli tomu, že chcem, takže mám pocit, že si kľudne môžem dovoliť omeškať sa pár dní. A ak náhodou niekto na článok úpenlivo čakal a chýbal mu tu, tak sorry, no.

O svojich plánoch na prázdniny som písal aj naposledy (alebo som to aspoň mal v pláne, hm), takže to len tak v rýchlosti zhrniem, porovnám ich s realitou. Plánoval som sedieť doma na zadku a čumieť do monitoru, realita je tomu, na šťastie (?), veľmi podobná. Okrem toho chodím už len do posilňovne a občas aj vybehnem von, aby sa nezabudlo, aký som živel. Okrem toho som už bol len párkrát na Mičinej u babky, pomáhať pri maľovaní, úplne skvelý program, odporúčam.

Ak niekoho zaujíma hranie, Diablo som dropol, na 99% už navždy, minimálne, ak nespravia nejaký ozaj majoritný patch. Minecraft som odložil na klinec, no ku nemu sa ešte určite vrátim. Momentálne hrávam prevažne Killing Floor, trochu CS 1.6 a trošičku GTA: Vice City. Ku Killing Floor som sa vrátil preto, lebo som presvedčil Zoidbyho, aby si to tiež kúpil, tak spolu krásne asociálne trávime prázdniny zabíjaním specimenov a múdrymi doplnkovými konverzáciami na Skype.

Čo sa týka mojej časti osobnosti zodpovednej za vymetanie barov, trošku si dala pauzu, no občas o sebe dá vedieť. Tento víkend som doma usporiadal obrovskú akciu ponorenú v hektolitroch alkoholu, so spoločnosťou obrovského množstva žien a tvrdých drog. Približne. S tým je spojené aj moje ďalšie zlepšenie svetovej kulinárskej scény dokonalým jedlom, kuk sem. Bez ohľadu na to, ako strašidelne to pôsobilo (čo mi dali jasne najavo aj moji spoločníci, ktorých som ale svojou pevnou vôľou a vierou vo svoje inštinkty bol schopný, na šťastie, ignorovať), bolo to dokonale dokonalé, úplne seriózne.

Ku koncu sa ešte, po dlhšej dobe, pochválim novým wallpaperom, ktorý je úplne dokonalý (nie teda, že by tie predtým neboli, no):

To by bolo zrejme aj všetko, do budúceho článku sa zas majte.

~Nirvana – Pennyroyal Tea~

Zdravím, zas a znovu, pri ďalšom skvelom článku, ktorý obohatí vašu myseľ, ktorý vám pomôže vymaniť sa z oparu všedných dní, ktorý svojou nádherou dokonca očarí váš zrak i schopnosti vnímania natoľko, že sa celý svet bude zdať krajší… Drogy ftw.

Začal by som nadpisom, ako určite viete, letné prázdniny sú za rohom. Oddeľuje nás od ních už len pár formalít v škole, písomky, nejaké prosíkanie, sľubovanie, hlúposti… V mojom prípade asi sotva, som “cold blooded bitch” a k tomu ešte aj drsňák, nezaujímam sa a aj napriek tomu prechádzam lepšie, ako by som mohol dúfať, určite teda lepšie, ako by som pri mojej snahe mal. Takže, long story short, som spokojný. Čaká ma už asi len jedna písomka, možno ešte nejaké odpovede, no pravdepodobne by som mal prejsť s jednotkami a dvojkami aj v prípade, že by sa mi nezadarilo, takže sa dá povedať, že som “zahojený”.

Omnoho zaujímavejšou udalosťou z “akademickej pôdy” je nadchádzajúci triedny výlet, ktorý sa znovu odohrá na chate na Donovaloch. Zmena bude len v tom, že kvôli plaveckému výcviku, ktorý sa dátumom kryje s výletom nás tam pôjde len ~10, čo ale nie je zrovna zlé, možno dokonca skôr dobré. Výlet je práve v štádiu plánovania, odohrať by sa mal 24. – 26. júna, snáď sa nič nepokazí a ozaj sa aj odohrá. Potom môžte, samozrejme, očakávať report a fotky, pokiaľ to bude stáť za to.

V internetovom živote sa mi darí, v Diable sa už druhým týždňom prebíjam prvým aktom Inferna, do nekonečna farmíme Butchera… Po pravde, už ma to nejak extra nebaví, no verím, že po prechode do druhého aktu sa to zas vráti, je to, predsa len, Diablo. Poslednou dobou som ale viac hral Minecraft, zveľadovaj som server, staval hlúposti a tak… Minecraft ma poslednou dobou začína znovu chytať, viacmenej od kedy som začal pozerať videá z Mindcracku.

A čo sa reálneho života týka, v piatok som bol, ako správny živel, znovu hýriť. Najprv sme boli v Gaii, ako každý piatok. Okolo 19:00 sme sa potom presunuli, v rámci lásky ku prírode, turistike a čerstvému vzduchu na Urpín, kde sme pár hodín šantili v tráve. Keď nastal čas ísť domov, spontánne sme sa rozhodli, že predsa nie sme žiadne B-čka a ideme ešte do 77-mičky na reggae, kde sme nakoniec hýrili až do skorých ranných hodín, a keďže bývam trochu vzdialene, prespal som u Ďura. V sobotu ráno sme to potom zavŕšili vodnou fajkou a ja som sa pobral, s kuracím vývarom v termohrnčeku, domov.

To by bolo zrejme všetko, novú plochu znovu neukážem, lebo som ju nemenil. Vidíme sa zas nabudúce, dovtedy sa majte.

Ako isto všetci viete, nedávno vyšlo nové pokračovanie fenomenálnej série Diablo, konkrétne Diablo III, a ja, ako obrovský fanúšik série som si to, samozrejme, nemohol nechať ujsť. Asi toľko k nudnému obkecu, prejdime ku tomu dôležitému. ZABILI SME TOHO ZMRDA! Gameplay mám bez minúty presne 12 hodín, takže som si to celkom vychutnával a veľmi to neponáhľal, i keď teda, určite by to šlo ešte pomalšie.

A teraz, keď som splnil všetko, čo som si na tento týždeň predsavzal, môžem ísť na Nightmare…